HOLIDAYS 2014 IN GREECE

Posted by with 1 comment
Dovolenka v Grécku- to ste si už mohli vyvodiť z názvu článku/postu. Tento post bude trošku odlišný od tých, na ktoré ste pri mne zvyknutí. Tentokrát to nebude post s 3 riadkami textu a pár fotkami outfitu, dnes sa chcem viac rozpísať a podeliť sa s vami o svoje zážitky, ktoré možno nie sú nijak svetaborné, ale ja som za ne veľmi vďačná.

Úprimne, nebudeme si klamať. Leto 2014 stálo fakt za prd. Vonku vkuse len pršalo, človek sa nemohol ani len poriadne prejsť bez toho aby nezmokol- a to ani nehovorím o korčuľovaní, behu a ďalších aktivitách, ktoré sa praktizujú vonku. Leto som prakticky presedela doma a prefotila na chate, kým sa to ešte dalo. Korčule som si užila len cestou do fitka a späť- a aj to som vždy zmokla + korčuľovanie po mokrom chodníku si vyžaduje maximálnu sústredenosť, opatrnosť a šťastie. Chce to aj trošku odvahy a hereckého nadania, pretože uhrať niektoré "skoro pády" je obzvlášť zložité. 

Rodinnú dovolenku sme moc neriešili. Sme zvyknutí užívať si pár prázdninových dní v kruhu rodinných priateľov niekde mimo Slovenska, no toto leto boli kruhy maximálne zúžené, pretože sa k dovolenke nik nechcel pripojiť alebo mal iné plány. Bol to dosť nezvyk, pretože sami ako rodina sme snáď na dovolenke ešte ani neboli.

Správa, že sa rodičia pozerajú po nejakej dovolenke pár dní pred začiatkom školského roka ma ohromne potešila. Posledný augustový týždeň sa mi nikam nechcelo.. Predsa len ísť na týždeň do raja, tepla a voľna a potom sa vrátiť do reality/školy zo dňa na deň, takto "premrhať" posledných 7 dní, keď sú ešte všetci neškolopovinní./ A teraz k tej pointe- prvý školský týždeň mi jednoducho znel oveľa lepšie. Jednak načasovanie je úplne super, pretože predĺženie si prázdnin takýmto spôsobom sa mi veeľmi zapáčilo a na druhej strane mi už bolo celkom jedno či pôjdem do školy zo dňa na deň, keďže som už na to bola psychicky pripravená. 

Dovolenka sa vybrala, zostávalo sa už len pobaliť a potom sa pomaly oddať poslednému letnému týždňu /v tomto prípade asi prvému za dlhú dobu, keďže o počasí sme sa už "bavili"/. Prekvapivo som bola pobalená ako prvá z rodiny. Na každý deň iný outfit, ktorý by som vám mohla aj pofotiť- žiadny lesík, modré dvere, neznáma budova a ďalšie ohrané miesta, ktoré sme tu mali už 1000 krát. 

Do Bratislavy na letisko sme odchádzali o pol piatej v pondelok ráno. Všade bola tma a chlad, musela som si z domu do auta vziať hrubú ružovú deku aby som cestou nezamrzla,/a že leto pche/.. Cca hodinu a pol cestovania z tohto zapadákova do hlavného mesta Slovenska som chcela využiť na počúvanie The Beatles, prípadné dohnanie spánkového deficitu- šla som spať asi o 23tej hodine a vstávala som o 4tej. /5 hodín je pre mňa moc málo na to aby som dokázala fungovať v normálnom režime/. Namiesto The Beatles a spánku som celú cestu prekecala s ocinom. Ako jediná som zostala pri zmysloch, pretože bráško a mamina radšej pozerali z okna a počúvali hudbu. Bolo mi ľúto zachovať sa tiež tak ignorantsky, /prepáčte rodinka/ a nechať ocina šoférovať v takej tme samého, bez slova.

Na letisku čas ušiel strašne rýchlo, onedlho sme už mohli nastúpiť na lietadlo a letieť do teplých krajín. Počas letu som pozerala do mobilu a zvyšok času som prespala. Po vystúpení z lietadla nás všetkých ovalila horúčava a rovno do tváre sa nám škrerilo slniečko. Konečne som vedela aký je to pocit. V hoteli sme sa dopracovali na recepciu, kde sme si počkali na náramky /mám ho na ruke doteraz a zatiaľ sa ho ani nehodlám zbaviť/.  Vedľa recepcie bolo skromné "fitko", ktoré ma hneď zaujalo a povedala som, že sa tam vrátim. Začula to jedna animátorka, ktorá ma upozornila na jej hodiny aerobicu- mala na starosti niektoré športové aktivity, na ktoré bol hotel zameraný /hlavne kvôli tomuto zameraniu mi to strašne vyhovovalo. Preležať celý deň na pláži, otáčať sa za slnkom a tak.. To jednoducho nie je moja predstava kvalitnej dovolenky, ja chcem/potrebujem byť v pohybe./ 

Prvý deň ušiel dosť rýchlo- zabývali sme sa, poskákali vo vlnách, zabehala som si aj s bráškom, odskúšala fitko a večer sme si pozreli program animátorov. /na všetkých animátoroch bolo viac než očividné, že ich práca baví a nič nerobili len preto, že museli. Toto sme na nich všetkých s rodiči a bráškom obdivovali celú dovolenku. Mali jednoducho skvelý prístup ku všetkému, čo sa tam dialo./ Počas pobytu v Grécku som sa zúčastňovala aerobicu, aquagymu, strečingu /presnejšie 2x a doteraz ľutujem, že som tam nezačala chodiť skôr/, animátorských programov /ktoré boli vždy skvele pripravené/, naučila som sa držať tenisovú raketu /sem-tam pri troche šťastia dokonca aj odraziť loptičku/, obzerala som fešných Grékov, ochutnala úžasné jedlá, behala som, "fitkovala", fotila outfity /či už s tatom alebo so statívom/, čítala som si na pláži, na izbe som sa počas voľného času učila angličtinu /cez leto som si dala predsavzatie dokončiť 2 diely knihy pre samoukov, poriadne staré knihy s posluchmi na 4 kazetách/, ... Taktiež nechýbalo kopec smiechu, vtipných situácii. Človek sa proste ani nemal kedy nudiť. Okrem hotelového programu sme si mohli vybrať aj nejaký z ponúkaných výletov. Najviac nás s ocinom zaujali Atény. Ako sme sa zhodli- bola by poriadna blbosť byť od nich tak 230 km a nenavštíviť ich, pretože koľkokrát v živote im ešte budeme tak blízko? V stredu sme si teda privstali /o šiestej hodine miestneho času/, naraňajkovali sa a opustili hotel na celý deň. Cestou do cieľa sme sa zastavili pri Korintskom prieplave, pofotili sme sa. V Aténach sme si prezreli ulice, Akropolu, videli sme miestny parlament a tatino mi nafotil outfit. Celý deň som bola odetá v čiernom čarodejníckom klobúku, retro šortkách a šifónovom crop-tope. Opäť som bola bledá a zakončila som to červeným rúžom- outfit čakajte v blízkej dobe na blogu. Výlet sme si obaja veľmi užili, cestou na hotel sme spolu rozoberali témy typu nesmrteľnosti chrústa a späť sme sa konečne vrátili akurát na večeru o 19:30. 

Počas jednej noci sme mali otvorený balkón, čo sa mi veľmi vypomstilo, pretože posledné 3 dni dovolenky som smrkala ako slon a čím ďalej, tým viac som podliehala chorobe, celé to zaklincoval karaoke večer. Keď som dospievala úplne som stratila hlas. Bolo mi strašne ľúto, že takmer všetky z ponúkaných pesničiek som poznala a už niekoľkokrát spievala a kvôli chorobe som sa na nič nezmohla. Pesnička, ktorá vyšla na mňa mi bohužiaľ nevyšla. Veľa z nej som vynechávala, avšak najkrajšie bolo, že ďalší Slováci, ktorí tam prišli s nami sa postavili a išli mi pomôcť. Bol to neskutočný pocit- a za to im všetkých veľmi ďakujem! 

Všetko sa skĺzlo fakt neuveriteľne rýchlo. Vôbec sa mi z Kalogrie nechcelo domov. Koniec leta, škola, hnusné upršané počasie a mnoho ďalšieho čo sa mi vôbec nepáčilo a nechcela som sa k tomu opäť vracať. Avšak všetko pekné raz končí /vraj preto aby mohlo začať ešte niečo krajšie/, a tak sme chtiac či nechtiac museli nastúpiť do lietadla domov. V lietadle som sa opäť učila angličtinu, pokračovala som v tom aj cestou domov. Dokončila som to, splnila som svoje predsavzatie a dokončila som to, čo som si zaumienila, aspoň nejaký dôvod na radosť po príchode sem. Nanešťastie som si z Grécka neodniesla len pekné spomienky ale aj chrípku/nachladnutie alebo ako to nazvať. Prvé/dovolenkové predĺženie prázdnin o týždeň sa mi veľmi páčilo, ale toto druhé predĺženie by som radšej vynechala... Byť doma sama, cítiť sa úplne nanič, nemať hlas, nehýbať sa a len ležať- vôôbec sa mi to nepáči!

Toto všetko bol pre mňa len ďalší dôkaz toho, že človek si dokáže užiť dostatok zábavy aj bez toho aby sa niekde sťal a nevedel o svojej existencii. Ja osobne uprednostňujem triezvu zábavu a za nič by som ju nevymenila. Dúfam, že budúce leto bude lepšie ako toto- minimálne čo sa týka počtu stupňov. Jediná vec, na ktorú sa nemôžem sťažovať bol tento nanič opísaný týždeň v Grécku /pretože ani milión slov neopíše vaše skutočné pocity, človek by to musel len zažiť aby pochopil/. Bola to tá najlepšia dovolenka. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa na tomto skvele strávenom čase podieľali, vďaka vám všetkým som prežila tú najkrajšiu dovolenku.

Po tomto dlhočiznom vyliatí srdca mám pre vás aj "zopár" fotiek, ktoré vám aspoň trošku priblížia prostredie, v ktorom som sa koncom leta zdržiavala :)

začneme záberíkmi z lietadla. /ďalšie fotky nájdete v celom článku/



Hlavný bazén na porovnanie cez deň a večer. Zbožňovala som to ako v tme žiaril.

Všade naokolo boli stromy, ktoré vyzerali ako obrovské brokolice :D /mňaaam/ 
btw. až teraz som si uvedomila, že som ani raz nebola na tobogáne.

  
Takýto mostík nás čakal zakaždým, keď sme sa chceli dostať na pláž a samozrejme aj cestou z nej.

Čo sa týka pláže- nebolo sa na čo sťažovať. Cestu k lehátkam sme vždy prešli po drevených doskách /dosť rozumné, pretože nie ste zamorení pieskom hneď od prvého kroku/.


 
Taktiež nám všetkým vyhovovalo, že to tam nebolo prepchaté ľuďmi. Mali sme sa kde usadiť, kde si poležať a to aj bez toho aby sme si ráno privstali a obsadili si lehátka. /to bol minulý rok v Tunise dosť veľký problém, pretože hneď z rána sa tam všetci vystreli a obsadili 3/4 pláže./

Mali sme to šťastie a videli sme aj medúzy. Konkrétne sme ich ako prvé zbadali ja s mamčou. Len tak sme si plávali, keď som sa zrazu zľakla sáčku, ktorý nebol tak celkom sáčkom a radšej odplával preč. More bolo dosť kľudné, a tak sa medúzy priplavili k brehu. Keď sú vlny tak sa držia ďalej. Medúza na fotke už nie je práve 2x živá, ale je jediná, ktorú sa mi podarilo odfotiť.

  
Samozrejme by dovolenka nebola dovolenkou bez mojich plážových fotiek O:)

  
Korintský prieplav a ja. - cesta do Atén

  
Keď sme sa chystali na Akropolu + ja v mojom strigovskom klobúku.

  
Cestou-necestou. S ocinom sme obdivovali "opravovanie" stavieb. 

Akropola

Aténske ulice

Karaoke večer a podpora publika, na ktorú spomínam doteraz.

  
Všetci pili studené nápoje a iné letné pochutinky /neprekážalo mi nepitie sladených hnusov, aj tak som pila len minerálku/ a ja som bola na horúcom čajíku...
Posledný deň som sa už radšej ani nekúpala a vzala som si na pláž angličtinu, ktorú som sa učila až na letisku, pretože som závisláčila na Gold Minerovi- túto dovolenku sa zo mňa stal asi najäčší majster na ťaženie zlata :D

A to je všetko. Pri začatí písania tohto článku som ani neverila, že raz aj skončí, ale teraz nadišiel ten historický moment napísania poslednej bodky.

1 komentár: