AUSCHWITZ- BIRKENAU

Posted by with 5 comments
Dnes mám pre vás pripravený článok, ktorý je odlišný od tých, na ktoré ste pri mne zvyknutí. Takže nie, dnes to nebude žiaden outfit, dnes sa s vami chcem podeliť o svoj zážitok zo školskej exkurzie do Osvienčimu.

Už ako mladšia/menšia  (asi tak 3 roky dozadu) som zvykla stávať s niekoľkými svojimi spolužiakmi pod jednou z tematických násteniek nachádzajúcich sa u nás na škole. Konkrétne táto nástenka bola plná fotiek z exkurzie do Osvienčimu, a možno to vyznie drasticky, ale hľadiac na ňu som sa už vtedy nevedela "dočkať" toho, kedy budem konečne aj ja dostatočne veľká a budem mať šancu vidieť všetko na vlastné oči. II. svetová vojna, Hitler, koncentráky, ... Toto všetko ma jeden čas začalo až príliš zaujímať, dokonca som si prečítala aj knihu od Nelli Veselej (bývalej profesorky ruského jazyka nášho gymnázia), ktorá ako dieťa strávila 4 roky v koncentračných táboroch. 

Minulý týždeň v utorok konečne nadišiel deň exkurzie do Osvienčimu /v rámci nej sme mali šancu prezrieť si aj Brezinku- Birkenau/. Odchod sme mali už ráno o piatej a cesta nám trvala asi 5 hodín. Po príchode do Osvienčimu sme onedlho dostali slúchadlá a prístroj, vďaka ktorému sme počuli slová našej sprievodkyne aj v prípade, že sme nestáli hneď vedľa nej. Veľmi sa mi páčil tón jej hlasu, ktorým všetko prednášala. Bol tichý, smutný ale dôrazný. Veľmi sa hodil k tomuto miesto a celú prehliadku to len vylepšilo. Pochodili sme toho celkom dosť, avšak mrzí ma, že sme toho nepochodili ešte viac, a to aj napriek tomu, že pohybovanie sa po mieste, kde umrelo tak nespočetne veľa ľudí mi naháňalo zimomriavky. 

Celú prehliadku som mala foťák v rukách, aby som ho mohla "tasiť" pri každej príležitosti. Počasie nám síce vyšlo (bolo slnečno, celkom teplo, nefúkal vietor), no mne osobne to až tak veľmi nevyhovovalo. Hmlisté a zamračené počasie by dotvorilo tú pravú pochmúrnu atmosféru, ktorou tieto priestory síce prekypovali, ale také pocity bez pomoci počasia foťák nebol schopný zachytiť. 

OSVIENČIM:
"Uvítací" text, ktorý v preklade znamená "Práca oslobodzuje".. To je ale irónia, však?





V tomto bloku doktor Clauberg sterilizoval židovské ženy injekciami so žieravinou, ktoré im vpichol priamo do maternice.




Na stenách boli fotky obetí v neskutočnom množstve. 

V miestnosti, ktorú možete vidieť vľavo sa ženy vyzliekli, potom boli odstrelené pred stenou smrti.

Veci, ktorých boli všetci väzni koncentráku zbavení- a to ani zďaleka nie je všetko! 

CESTA SMRTI- jedna z častí prehliadky


Na stenách sme tiež mohli vidieť rôzne citáty.. 








Plynová komora, do ktorej sa ľudia mali chodiť "sprchovať". Namiesto vody a chvíľkovej čistoty ich však čakal plyn a smrť.




Nakoniec sme sa vrátili na úplný začiatok, kde sme odovzdali prístroje so slúchadlami a opustili sme priestory Osvienčimu aby sme si išli obzrieť Brezinku- Birkenau.


BIRKENAU:






Drevené "postele". na ktorých sa ľudia museli tlačiť. Nie, jedna posteľ samozrejme neznamenala jeden človek. 


Toto mala byť toaleta.. Ale dá sa to tak vôbec nazvať? Otvory boli priveľké a neraz sa stalo, že do nich ľudia padali. 



Po návšteve takéhoto miesta a vypočutí si životných príbehov ľudí, ktorí túto hrôzu prežili nás to skutočne donúti zamyslieť sa nad svojím životom, nad tým, čo nazývame problémami a na druhej strane šťastím, aké máme, že sme v tej dobe ešte nežili. 

5 komentárov:

  1. Silné fotky s hodně děsivou atmosférou. Osvětim mám jako no.1 na svém Bucket Listu, strašně moc se tam chci podívat, no zatím se mi nedaří bohužel.. ale tvoje fotky jsou asi nejlepší, jaké jsem odtamtud viděla, přestože je to divné o něčem takovém říct, ale jsou nádherné. Je vidět, že máš fotografický talent.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Fotky jsou moc pěkné (jestli se to tak dá nazvat, vzhledem k obsahu).

    Já jsem byla v Osvětimi někdy na základce (9. třída) a doteď si to všechno pamatuju. Opravdu moc silný zážitek, který jsem si uvědomovala až postupem času.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Taky jsem tam nedávno byla se školou a tak jako ty píšeš na začátku, i když je to poněkud drastické, toužila jsem po tom se tam podívat a vidět to na vlastní oči, třebaže se tam nedělo nic moc pěkného. Chytili jsme taky parádní průvodkyni, takže ty příběhy, které nám vyprávěla, na to asi do smrti nezapomenu. Pěkné fotky, já jich tolik nemám a asi ani ne tak dobré jako ty, nicméně je to památka a hlavně, někde jsem ani nebyla schopna fotit.. takže kdyby ses chtěla podívat, nebo si přečíst nějaké ty příběhy, psala jsem o tom docela podrobný článek .. http://franckovaveronika.blogspot.cz/2014/09/299-osvetim.html

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Moc hezký článek :)
    Já tam taky před pár lety byla se školou a je to vážně silné místo, které by měl vidět každý..

    OdpovedaťOdstrániť
  5. zajimave fotky:)

    PS: Zvu te na svoji giveaway na mem blogu, budu rada kdyz se zucastnis:)
    http://bridgeofmemories.blogspot.co.uk/2014/10/giveaway-design-your-own-cases-and.html#comment-form

    OdpovedaťOdstrániť