THE BEST JULY EVER!

Posted by with 1 comment
Poznáte tie nostalgické chvíle, keď len tak sedíte, spomienky sa vám v hlave prehrávajú v podobe celovečerného filmu a vy tak strašne nechcete byť smutný, ale ono to jednoducho nejde, pretože viete, že to krásne obdobie sa skončilo? Presne tak sa teraz cítim ja. Nezvyknem často písať o svojich pocitoch na blog, pretože mám denníček, ale teraz by som sa s vami rada podelila aj o niečo osobnejšie než sú recenzie na kozmetiku a nové outfity. Tiež nezvyknm často plakať, okej niekedy ma rozplače aj roztomilé šteniatko, ale myslím si, že po tomto článku ma aspoň z časti budete cítiť! (vysvetlenie neskôr) Tento článok som chcela napísať až o pár dní, keď ten smútok a nostalgia ustane, ale keď už som teraz taká rozcítená, musím to využiť.

Kde len začať?...

Keď som bola menšia, chodila som sa hrávať na dvor s ďalšími susedkami. Raz za nami prišlo ďalšie dievčatko, ktoré malo tou dobou ešte blonďaté vlasy, a presne tam nastal zlomový okamih môjho života. Zistili sme, že máme ohromne veľa spoločného a už ako deti zo základnej školy sa z nás stali skvelé kamarátky. Skvelé? Najlepšie! Nebolo by na tom nič zlé, keby taký úžasný človek nebýval v Arizone a nechodil na Slovensko len každé 2 roky, však? Príde mi to ako naschvál... 

Každé leto s týmto dievčatkom je pre mňa niečo ako splnené želanie od zlatej rybičky. Neverila som, že niekedy na tomto svete objavím svoju soulmate, ale myslím si, že po niekoľkých letách s ňou je to viac než jasné- zvládla som to. Asi je blbé naďalej vám opisovať aká je úžasná, keď k tomu doposiaľ nemáte žiaden dôkaz a ešte ani neviete, že jej meno je Sylvia a dnes už nie je blondínka, ale brunetka. Rada by som teda začala :)

Naše spomienky na letné prázdniny už od útleho veku, a teda tie z detstva, sú krásne a plné skvelých zážitkov, ktoré boli plne adekvátne k nášmu veku /nie, v 13 sme sa nechodili sfetovať na párty v najbližšom pajzli/. Hojdali sme sa na hojdačkách, chodili po našom škaredom meste, kúpali sa vo fontáne, kde si teraz niektorí jedinci čistia bicykle, a pozerali sme spolu rôzne seriály.

Toto leto sme už však boli opäť o 2 roky staršie, a preto to vyzeralo inak /nie, stále sme sa nebavili sfetované na párty/ Už od júna som sa tešila, že 2 roky ubehli ako voda, ako len môže voda behať? a pomaly som odpočítavala dni do prázdnin a dátumu, kedy moja najobľúbenejšia brunetka opäť opustí svoju rozprávkovú krajinu a príde to tohto pekla na zemi/viem, že sú aj horšie štáty, len súdim čo vidím a cítim/... Yes, závidím jej. Kto by nechcel žiť v Amerike a do krajiny ako je Slovensko ísť len na "dovolenku" ? Keď mi od nej prišli správa na messengeri, že je pred mojim vchodom, vyletela som z bytu ako neriadená streľa a musela som ju vyobjímať. Po prvej podvečernej prechádzke sme obe zistili, že sme sa až tak veľmi nezmenili, a keď aj, tak naše názory opäť zostali v rovnakej rovine. Niekedy mám pocit, že sme dvojvaječné dvojčatá jedna z nás bola adoptovaná, pretože spoločne by nás nikto nezvládol.

Aj napriek tomu, že nás delí oceán sme a vždy aj budeme najlepšie kamarátky. Najlepšie na tom všetko je, že počas 2 rokov, ktoré sme bez seba si takmer vôbec nepíšeme, neskypujeme, ale keď príde aj tak sa stále poznáme a vieme o sebe takmer všetko- a čo nie, to sa rýchlo dozvieme.

Niekoľko dní sme spolu strávili v Žiari. Cvičili sme spolu /čo bola skvelá zmena, pretože som vlk samotár a pri cvičení spoločnosť nemám rada/, jedli sme spolu /konečne sa našiel niekto, kto jedol čo ja/, sledovali sme spolu seriály, rozprávali sme sa, bili sme sa, nadávali sme si... Vždy tu bola pre mňa aby mi zaviazala šnúrku na topánke, objala, keď som to najviac potrebovala, ukľudňovala ma tým najhorším spôsobom, pretože vždy povedala niečo ešte horšie.. A to ako v niektorých prípadoch failila slovenčinu- to bolo neskutočné! Nikdy nevedela ako sa cítim ona ma "cítila", keď sa niečo pokazilo, tak to bolo "zlomené", neprežehnávala sa, ale krížila a nie "v mene otca i syna..." ale "v mene otca i syna i dcéry aneviemkohoešte".. Je to strašná trubka, ale ja ju jednoducho ľúbim! Okrem Žiaru, kde žijem sme spolu strávili týždeň v BA, kde majú byt. Nakoľko do BA chodím len so školou, pretože s rodičmi sa nám tam moc nechce, bola som ohromne vďačná za možnosť odísť zo svojho rodného mesta, ktoré len tak mimochodom nemám rada, keby ste to ešte nevedeli. Týždeň v BA bol najlepší týždeň za posledných niekoľko rokov. Chodenie do fitka, cestovanie električkou, nakupovanie (počas ktorého ma Siska chcela zabiť, pretože som bola unstoppable), pitie bubbleology, veeľa chodenia, seriálov, "málo" spánku a maximálna voľnosť. Stačilo stáť na moste počas tmavého večera, hrať sa na Titanic a pozerať sa.. Neviem koľkí ľudia milujú Bratislavu tak, ako veľmi ju teraz milujem ja. Mám na ňu plno krásnych spomienok so svojou perfektnou soulmate a vždy, keď sa tam dotrepem viem, že sa podvedome budem usmievať ako to robia malé deti. 

Všetko čo bolo možné som fotila, všetko som točila. Krajšiu prvú polku leta som už hádam mať ani nemohla. Okrem Žiaru a Ba sme stihli samé dve nocovať aj na našej chate, ktorá je v štádiu prerábania. Je asi 12 km od Žiaru. V jeden deň sme tam prišli s vrecom jedla a na ďalší deň sme šli domov (bez toho jedla), teda k nám a po vlastných. Síce bolo mrte teplo, ale my sme si privstali a do ZH sme to dali asi za 3 hodiny? Pri spomienkach na túto noc sa ešte teraz smejem. Grilovanie mäsa nám trvalo asi hodinu namiesto 15 minút, spali sme na rozloženom gauči, z ktorého trčal celý koniec, lebo dve mestské trubky to nevedeli roztiahnuť, jedli sme asi za 4 ľudí a vždy, keď sme boli tak plné, že sme mysleli, že do seba viac nenatlačíme išli sme sa prejsť a potom sme pokračovali a cpali se ďalej. Spravila mi aj s'mores! (niet nad americký týždeň v Lidli práve v tej najvhodnejšej dobe)

Poohovárili sme spolu celý systém, svet, galaxiu, všetko. Sťažovali sme sa sebe navzájom, podporovali sa, riešili svoje problémy. Blbli ako malé deti, chodili po Eurovei s pol litrovým mliečkom a kúzelnou slamkou namiesto predražených blaváckych smoothies, spievali sme si (duety s ňou sú také perfektné), cheatovali sme a prežierali sme sa spoločne, plakali sme, keď sa jej pobyt na Slovensku pomaly krátil.

Len ona ma vedela v Bratislave privítať tým, že mi do zadku hodila balík ďatlí, o ktorom vie, že ho milujem! Len ona sa dá kúpiť bubbleology čajom, keď na mňa nemá nervy, len ona mi môže povedať aj tú najurážlivejšiu vec na svete a neurazím sa, len ona mi ničí gramatiku rok pred maturitou, len ona ma naučila pred 2 rokmi na instagram a teraz na snapchat, len ona si rozumie s mojimi rodičmi rovnako dobre ako ja, len ona je to najúžasnejšie dievča pod slnkom hneď po mne.. Nie, samozrejme, že je predo mnou.

A viete čo ešte bolo super? Keď sme boli dve exotky v meste plnom ľudí, ktorí nosia rovnaké veci, nebola som jediná, ktoré chceli babky kúpať v svätenej vode!

Stále mi v hlave bliká, ako sme spolu spievali "Wake me up when September ends" a obe sme sa rozplakali, lebo naše spoločné prázdniny sa uchyľovali ku koncu. Leto nám utieklo tak rýchlo ako keď sa vám piesok presype cez prsty... 

Dokázala by som tu o našom lete vypisovať ohromne dlhé litánie, preto si myslím, že najlepšie bude ukázať vám aj niekoľko fotiek,


Naše cvičenie v Blave

No nesmejte sa pri nej, keď ste štastným človekom!

Cesta z Kosorína, cítili sme sa ako samé na celom svete

Už neviem, čo konkrétne sa jej nepozdávalo :D

Takmer na každej jej selfie je časť môjho tela

Dve trubky na cestách

zase sme cestovali 

Práve sme došli domov, nevyspaté a unavené po 12 km
Ja a moje kulinárske schopnosti :D

Kuracie mäso a chipsy, najlepšie kombinácia na cheat :D

Poďme spolu lietať!




Stále sme si mýlili topánky.. Teda nie my, skôr ona mohla vždy za všetko! :)



Druhý deň v BA 

Piatok v BA a piatok v ZH sú proste na neporovnanie.. :D V BA to žije zatiaľ, čo v ZH to vyzerá ako počas zombie apokalypse
Trdielko si zabudlo doma kľúče, a preto sme sa po príchode do Karlovky museli otočiť a ísť zabiť opäť čas do mesta

Moja nekresťanská kamarátka si obľúbila kresťanské kostoly a musela som s ňou absolvovať nedeľnú omšu, ktorú som mala prekladať, avšak sama som nerozumela kvôli zlému ozvučeniu, wtf?

Dúha po mrte upršanom dni 

Šla by za mnou všade! :D



Rozdelili sme si mozzarellu a dali si cheatmeal :D

Keď sme už boli pri tom piatkovom ZH :D

Ďatlový raw koláč, ktorý chutil len nám dvom, lebo sme ho zrobili samé! :D

Cheatday 

S'mores

Raňajky pred náročnou prechádzkou

Moje obľúbené slovenské mesto

Acaico- náš rituál. Dali sme si ho opäť spoločne po 2 rokoch! Keď sme ho mali prvýkrát bežalo v reklamách a my sme boli strašne komerčné dietky, tak sme ho ochutnali :D

Bezlepková pizza, pretože lepok počas necheatovacieho dňa je pre mňa moc zlý, kvôli intolerancií. 

Pokazila aj nemožné!

Ah, tá sesterská láska

Prvá návšteva BA hradu :D 

Trošku som si dopriala

Rozlúčkový cheatday 1

Rozlúčkový cheatday 2

Sylvia, budeš mi neuveriteľne chýbať! Teda, už teraz mi moc chýbať a neviem ako to tu bez teba zvládnem! 

1 komentár:

  1. páni to musel být fakt báječnej měsíc <3 kamarádka k nezaplacení, viď ))
    klidně bych si toho přečetla ještě víc!

    OdpovedaťOdstrániť