SICKNESS COVERED WITH MAKEUP

Posted by with No comments
Ahojte! Nie je tomu dlho, čo tu bol posledný článok. Písala som ho pomerne dosť dlho a z 1.1. sa zrazu stal dátum 3.1... Nie, nesedela som za notebookom sústavne 72 hodín, len som začala neskoro prvého a neskoro druhého, až sa stalo, že zrazu bolo skoro tretieho. Dobre, myslím si, že som to opísala detailnejšie ako bolo potrebné...

Občas ma chytí strašnú chuť postaviť sa/sadnúť si pred objektív, proste sa začať fotiť so samospúšťou a statívom. Väčšinou takto vznikali všetky outfitové posty, ktoré sa už tiež dlhšiu dobu neobjavili medzi najnovšími príspevkami. Vonku je zima, ja som chorá a presne tu to celé zlyháva. Aj preto ten deep názov príspevku. Moja neproduktivita ma však po toľkom počítaní monitorov už strašne hnevala (žeby sa zo mňa začala stávať tá stará nelenivá Miška, ktorá musela byť stále niečim zaneprázdnená?) a ja som jednoducho zo seba musela dostať niečo nové. 

A hlavne po tej dlhej pauze by sa mi konečne zapáčilo byť aktívna blogerka a veľa písať, fotiť a všetko čo k tomu patrí, Ako nemám vodičák, spev a milión iných aktivít okrem cvičenia a školy, dostávam sa do tých starých zabehnutých koľají a po úplnom syndróme vyhorenia moja produktivita a passion rastie ako lineárna funkcia s predpisom, v ktorom sa nachádza, samozrejme, kladné x! Dobre, v tomto odseku opäť vidno ako veľmi som premotivovaná...

Ok /čítaj ok, nie óká/, teraz konečne niečo, čo súvisí s fotkami, ktoré nájdete po týchto štyroch odsekoch plných ničoho. Poďla kvality si určite všimnete rozdiel medzi tými, ktoré sú fotené foťákom a tými, ktoré sú fotené prednou kamerou na mobile. Milujem tváriť sa strašne vážne bez toho aby som sa stále škerila. /aj keď v skutočnosti sa stále škerím a vážne sa tvárim len čas od času/ Mám na sebe casual neprečačkanú kombináciu najviac fav pánskeho trička v šedej farbe a čiernych jeggín plus najviac fav rúž v úplne najlepšom odtieni červenej, ktorý je dosť tmavý, ale asi to tak na fotkách nevyzerá. Čo ešte dodať? Ahaaa, ostrihala som sa, pretože moje vlasy už doslovne hľadali nožnice aby to mohli spraviť za mňa. Konečne nie som stále strapatá a nepôsobím neučesane, juhuhu, Moje "podstrihnutie" obsahovalo dve fázy a každá z nich sa skončila vetou "To už stačí". Preto som si vlasy neskrátila o 2-3 cm ale asi o 5-6cm, čo mi vôbec neprekáža, pretože ich budem onedlho mať rovnako dlhé a budú oveľa zdravšie a krajšie ako predtým! Možno sa pýtate, prečo som, kurňa, nešla ku kaderníčke.. U kaderníčky som kvôli zmene hairstylu nebola asi 5 rokov a pokiaľ nebudem chcieť zásadnú zmenu, tak tam ani nepáchnem /stužkovú som nepočítala, lebo som sa nedala aj strihať/ a tiež viem tých cca 15€ za 6 centi využiť aj rozumnejšie.. Napríklad kúpiť si nový rúž. (čas na smiech!)

Teraz už fakt píšem posledný odsek, ale vysvetlí mi niekto ako dokážem prakticky o ničom napísať tak obsiahly text? Prečo mi tie slová takto neskáču pod pero aj vtedy, keď píšem sloh v škole? Prosím, MATURITA, dohodni sa s mojím blogom. 








0 komentárov:

Zverejnenie komentára