5 vecí, ktoré ma naučil maturitný ročník

Posted by with No comments
Síce som zmaturovala už takmer pred mesiacom, (čože? už som doma skoro mesiac?) týždeň po maturách som rozpísala tento článok, ktorý som dnes konečne dokončila, zaslúžim si potlesk či? Z názvu ,,10 vecí, ktoré ma naučil maturitný ročník" sa razom stal názov ,,5 vecí, ktoré ma naučil maturitný ročník", pretože v danej chvíli ma toho už viac nenapadlo. 

Tento školský rok uplynul tak strašne rýchlo, že si to stále ani neuvedomujem a mnohokrát sa pristihnem pri myšlienkach ,,"Čo sa mám vlastne na zajtra učiť?", keď si však všetko v hlave pospájam a sama si odpoviem ,,Nič, ty trúba, do septembra nemusíš okrem kníh listovať v žiadnej učebnici a učenie sa na testy nepripadá v úvahu." potmehúdsky sa usmejem a pokračujem v nič nerobení. 



Ak nevieš čo chceš študovať, začni si o školách niečo zisťovať a HLAVNE si to nenechávaj na poslednú chvíľu!
Od svojho raného detstva som menila svoje vysnívané povolanie ako ponožky a v maturitnom ročníku ma to priviedlo do zúfalstva.. Keď sa zamyslím, už minulé leto som bola zhrozená z toho, ako sa môj život po strednej bude vyvíjať. Začiatkom tohto školského roka som si stále hovorila, že mám čas až dovtedy, kým nenastalo obdobie januára a ja som bola donútená konečne nájsť niečo, čo by som mohla ísť študovať. V rozhodovaní mi pomohol Veľtrh vysokých škôl. Síce som prospekty z Masarykovej univerzity chcela vyhodiť hneď ako prvé, nakoniec som si práve tam poslala prihlášku. Neskôr som si ju podala aj na VUT, kde ma nakoniec aj prijali. A aké ponaučenie z toho vyplýva? Rozhoduj sa, čítaj si o školách, pýtaj sa známych, navštevuj veľtrhy, ale hlavne to nenechaj len tak voľne prebiehať do januára, a potom s vysokým krvným tlakom, srdcom bijúcim o závod a stiahnutými ušami neprehľadávaj všemožné portály so zoznamom vysokých škôl, ktoré ešte neukončili prijímacie konanie, nestojí to za to.

Nič nie je také zlé ako sa môže spočiatku zdať + ani si nevieš predstaviť, koľko informácií dokážeš naraz vstrebať
Prijímacie skúšky, po 3 týždňoch ďalšie, ktoré sú práve víkend pred maturitou? Nevadí! Všetko sa dá zvládnuť a na všetko sa dá naučiť! Nejde len o to, ako si dokážeš rozdeliť čas.. Paralelne s rozdelením času ide aj o prístup. Čo sa prvých prijímacích skúšok týka- pripravovala som sa na ne týždeň, na začiatku som sa za seba takmer hanbila, ale po pár nácvičných testoch som zo seba začala mať dobrý pocit. Keď som však prvé prijímačky písala naostro, pozrela som sa na test so zlým pocitom, pretože papier, ktorý som dostala do rúk sa až príliš líšil od tých cca 15 testov, ktoré som si v priebehu týždňa vyskúšala. Zhrozila som sa a povedala som si, že toto asi určite nedám. S týmto pocitom som písala celý test. Áno, nakoniec to tak aj vyzeralo- stačilo mať o cca 2 body viac a bola by som prijatá. Po tejto skúsenosti som sa do učenia na ďalšie prijímačky pokúsila dať všetko. Objednala som si knihu s príkladmi a týždeň sme si  s ocinom lámali hlavu nad všemožnými matematickými problémami. Zo 120 strán som stihla vyriešiť viac než 3/4 príkladov, úlohy týkajúce sa ekonómie som preskočila, pretože som si prečítala učebnicu ekonómie od kamarátky. Keď som písala naostro tieto prijímačky, zase sa mi hlava plnila rovnakými myšlienkami ako pri prvých testoch. Tentokrát som si však povedala "stop" a dala som si imaginárnu facku so slovami ,,Uvedom sa, veď si týždeň sedela na zadku za knihou a už si si pomaly začala počítať aj to, aká je pravdepodobnosť toho, že si pri miešaní proteinu do pohára pridáš o 10ml viac vody ako inokedy". Dobre, nebola to tak komplikovaná veta, jednoducho som zmenila prístup, usmiala som sa a povedala som si "Dám to, Brno je mojim novým domovom a tieto prijímačky zvládnem!". Aj napriek tomu, že som nevyriešila približne polovicu z predložených úloh, prijímačky som spravila. A čo sa maturity týka- stáli pri mne všetci svätí a aj nesvätí. Všade som si vytiahla otázku, ktorú som dokázala "obkecať". Výsledkom boli čisté jednotky. Teraz si ten potlesk už vážne zaslúžim!

Známky nie sú dôležité, netreba ich však brať na ľahkú váhu
To, že si sa celú strednú školu učil na čisté jednotky pravdupovediac absolútne nikoho nezaujíma. (teda, pokiaľ si za každú jednotku dostával po euríčku, určite to stálo za to!) Tvoje nepoškvrnené vysvedčenie by zaujímalo len zopár škôl, ktoré prijímajú študentov na základe ich priemeru, ale povedzme si, využiješ vôbec niekde takúto možnosť? Oprav ma, ak sa mýlim. Celé svoje štúdium na gymnáziu som sa učila takmer na každé skúšanie, písomku, ... Keď sa náhodou stalo, že som sa niečo nenaučila, do školy som išla s previnilým pocitom a očami zbitého psa. Teraz sa na tom už len smejem. Koľko možností som odsunula len kvôli tomu, aby som sa mohla učiť na "zajtrajší test" alebo "zajtrajšie skúšanie", ako nechápavo som sa pozerala na spolužiakov, ktorí mali z písomky alebo skúšania zlé známky, a pritom si nad to stačilo len sadnúť. Nakoniec som tá blbá bola v podstate len ja. Pri písaní týchto riadkov sa facepalmujem fyzicky a psychicky tak silno, že to určite cítiš aj ty pri čítaní tohto výlevu. Týmto však nechcem povedať aby si hneď v tejto chvíli chytil všetky svoje zošity a učebnice do pevného zovretia a s diabolským úsmevom pripravoval oheň na balkóne, v záhradke, whereever.. to nie. Len to nikto s učením nepreháňajte. :D

Aj ľudia, ktorí sa ti spočiatku nepozdávajú sa môžu stať tvojimi najbližšími alebo v núdzi v maturitnom ročníku spoznáš priateľa
Potrebovala som 7 rokov na to aby som zistila, že moja spolužiačka, s ktorou sme sa celé štúdium míňali (a dokonca aj nemali rady) je vlastne úplne úžasný človek, s ktorým mám mnoho spoločného. Nejde len o to, že počúvame rovnakú hudbu, milujeme rovnaké filmy.. Zhodneme sa na takmer na všetkých dôležitých veciach a pri tých menej dôležitých sa dopĺňame- napr. ja milujem zelené banány, zatiaľ čo ona tie žlté, ktoré sa pomaly menia na čierne. Takže vždy keď je u nás (takmer 24/7) zje tie banány, ktoré nestihnem zjesť ja, kým ešte boli zelené. Trávime spolu všetok voľný čas. Dokonca aj vtedy, keď si čítame knihy potrebujeme byť vo vzájomnej blízkosti aby sme mohli konverzovať o tom, čo sa v daných knihách práve udialo. Som šťastná, keď môžem po 18. rokoch svojho života povedať, že som našla svoju spriaznenú dušu. <3

Všetko sa raz končí
Je jedno čo ťa čaká a ako dlho to má trvať. Všetko sa raz skončí. Ešte teraz cítim ten slastný pocit, keď som po maturitách vyšla zo školy a s úsmevom od ucha k uchu mierila do fitka, a doma inštalovala The Sims 4- hrala som sa ju asi do 3-tej, a potom som si (ešte stále s tým úsmevom) ľahla do postele, Teraz si užívam najdlhšie prázdniny môjho života a neskutočne sa teším na odškrtávanie všetkých aktivít, ktoré sú na mojom "to do" liste. Toto leto je a aj bude úplne perfektným! Som si tým 100% sure!

0 komentárov:

Zverejnenie komentára