FUTURISTIC.

Posted by with No comments
Hello! Opäť vám píšem pár slov k príležitosti postnutia nového outfitu. Ohh, znie to až príliš oficiálne, cítim sa akoby som stála na nejakom pódiu, pod ktorým nikto nestojí a ja do vetra hovorím veci, ktoré nikoho nezaujímajú. Slová, slová, sprosté slová...

Už niekoľko ľudí ma nazvalo Majkou z Gurunu, ale keď mi niekto povie, že "ten môj futuristický štýl appreciatuje", tak ma veľmi poteší, aj keď teda všetci dobre vieme, že keby som veľmi chcela, tak sa dám ako Majka podľa hrnca aj ostrihať, pretože sa v prvom rade obliekam podľa seba a pre seba, vyjadrujem sa, nevyjadrujem nikoho iného okrem seba, prezentujem to čo sa páči mne a či s tým niekto má problém alebo sa mu to nepáči mi skutočne tlak nezvyšuje.

V Bratislave je mnoožstvo miest, kde sa dá fotiť! A hlavne vtedy, keď mám po svojej ľavej ruke (lebo prečo stále len pravá, ľavá sa cíti urazená!) moju "dvornú" fotografku, ktorá s radosťou drží foťák a cvaká to, čo ja nepózujem. Na tento štýl fotenia som si už tak zvykla, že cez víkend, keď mi kamaráta na fotenie bude opäť robiť statív, tak sa asi rozplačem. /v slzách sa topím už teraz/

Čo by som vám ešte takého zdelila... Ahaaa, koncom augusta by som rada napísala obsiahlejšie zhrnutie o tom, čo ma toto velikáánske mesto naučilo, a že pracovať v mekáči nie je také peklo ako mnohí opisujú, koniec koncov je to celkom zábavné a burgre pomaly vyrábam aj doma. (len pre koho?) A ešte by som rada definovala slovo "doma"- nie je to môj skutočný domov, len prechodný.. Do konca augusta, kým dogarnírujem sendwiche, dohádžem koše naagetiek do fritézy a doupratujem tácky po všetkých nezodpovedných zákazníkoch, ktorí sú natoľko zaujatí do seba, že zabudnú odniesť svoje nedojedky do vozíka, ktorý sa nachádza necelé 2 metre od ich stola.. Ale o tom inokedy. Inak mám tú prácu rada, pretože som sa naučila aj také basic veci. Napríklad, že je jednoduchšie naložiť umývačku ako všetko umývať ručne, že s práčkou to nie je až také zložité ako si všetci myslia, a že ja a práca si celkom rozumieme.

Niee, vôbec nie je každý odsek ako písaný pre inú príležitosť... A teraz keď spomeniem, že toto je predposledný autfitík, v ktorom mám ešte dlhé (a ohromne zničené) vlasy, tak to už úplne doklincujem. Pluuus, taký fun fact, bunda, ktorú mám na sebe nie je tak celkom bunda akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. V sekáči som našla košeľu s krátkym rukávom a hneď mi v mojej kreatívnej hlave trklo, že by z toho mohlo byť niečo super, ale s inými rukávmi. Doma som nad tým teda ešte pár sekúnd uvažovala, keď sa mi zrazu do rúk dostali staré asi raz oblečené legíny. Jednoducho mi to k sebe pasovalo a moja šikovná mamka zrealizovala môj nápad, pretože keby som sa do toho pustila ja, tak to nebudú už ani legíny a blúzka blúzkou tiež nezostane... vlastne nakoniec je z toho aj tak bunda, takže čo som tým zas chcela povedať?















aspoň, že na poslednej fotke už odchádzam... 
papapapapapappappa

0 komentárov:

Zverejnenie komentára