Primark a vianočné trhy vo Viedni

Aloha! Dnes som sa rozhodla nepísať recenzie a ani nepostovať outfity. Rozhodla som sa pripomenúť si môj posledný výlet pred skúškovým obdobím (pretože počas neho bude môj život dosť antisociálny).

Čím ďalej, tým viac sa mi osvedčuje myšlienka, že ,,je lepšie mať pár skutočných priateľov ako veľa falošných a "dobrých"". Potvrdilo sa mi to aj pred 2 týždňami, keď sme so Sabčou cestovali do Primarku. Bol to vlastne narodeninový darček, ktorý som od nej dostala. Dosť dobré, že? 

Nocovala som u nej a v dosť skorom rannom čase sme sa vybrali do Bučovíc (???), odkiaľ nám odchádzal autobus, ktorý samozrejme šiel aj cez Brno, ale chceli sme si spraviť spoločný večer. Prebrať všetky novinky. Taký ten klasický girly talk- čo nové pribudlo v našich šatníkoch.. A samozrejme sme ohovárali chlapov, pretože to je taká najvďačnejšia téma. Vždy je o čom.

Cestu sme zvládli s asi pol hodinkovým meškaním, čo je celkom akceptovateľné. Čo ale až tak akceptovateľné nebolo bol fakt, že naša jazda bola aj s nejakým výkladom, ktorý nikoho nezaujímal- Pripomenulo mi to školské výlety. Plný autobus deciek, ktoré sa nevenujú tomu, čo sprievodca šomre tam vpredu do mikrofóna totálne monotónnym hlasom, pretože to odrieka tak po 500miliontýkrát v danom týždni. S tým rozdielom, že tento autobus bol plný mládeže a dôchodcov (alebo dôchodcov a mládeže?) 

Pred Primarkom sa teta sprievodkyňa spýtala konečne podstatnú otázku ,,Je tu niekto, kto s nami nechce ísť na vianočné trhy, ale plánuje 8 hodín nakupovať v G3?" So Sabinkou nám ruky vystrelili rýchlosťou svetla. Nebolo to len tým, že sme boli moc pohodlné a vonku -300 stupňov, čerstvo nasnežené a tak, ale vo Viedni som zostávala u Lucinky a jej priateľa, takže sme trhy plánovali obehnúť večer. Veci sme si odložili do 3 skriniek a hor sa na nákupov!

   

Primark je ako Aliexpress/Ebay v kamennom obchode. A kto ma pozná vie ako milujem aláčik, hihi. Dosť som sa v tom vyžívala. Košík som naplnila natoľko, že som to do kabinky brala na 3-krát, pretože max bolo 8 kusov oblečenia na jednu návštevu kabínky, čo sa mi tety predavačky snažili vysvetliť najprv nemecky/rakúsky a keď zbadali môj nepríčetný pohľad logicky si pospájali súvislosti "just 8 pieces, please". Spokojne som si vybrala 8 kúskov oblečenia, ktoré som chcela skúšať ako prvé. Vtedy som však nemyslela moc dopredu a stretegicky, a dosť som to pomiešala. Tričká, nohavice, mikiny. Na druhýkrát ma napadlo, že by bolo celkom rozumné vziať si len jeden druh oblečenia aby som v tej kabínke nemusela moc šaškovať. Challenge accepted a aj splnený. Podarilo sa. Z takmer milión kúskov, ktoré som si skúšala som viac než polku vyradila. 


Kolečko okolo všetkých handier sme po istom čase dali znova a ja som svoj prekypujúci košík opäť doplnila niečím novým. Potom sme si tam na okraj, kde nikomu nebudeme zavadzať drepli ako 2 autistky, Sabinka doniesla 2 ďalšie košíky a my sme triedili čo fakt chceme a čo s nami brány Primarku v ikonickej papierovej Primark taške neprekročí. 

   

Hotovo. 

Ale potom sme objavili detské oddelenie a ja koženkovú bundu, ktorú som videla pred pár týždňami na vinted a tiekli mi slinky. Šup s ňou do košíka. Objavila som voňavé sviečky za 0,8€. Ďalšia vec x2 v košíku. Takže to hotovo beriem späť.

Po Primarku sme obehali ďalšie obchody v G3, napapali sa v McDonald's, kde majú aj klasický cheese bezlepkový čím si získali moje ľadové srdce. Samozrejme (po 2 mesiacoch letnej brigády v tomto fastfoodovom kráľovstve, ale samozrejme, v BA) som začala uvažovať nad dosť podstatnou vecou. Objednala som si cheeseburger. Preboha! Čo ak tam bude len syr a nenatlačím do seba žiadne mäso, môj denný príjem bielkovín by tiež zrovna neposkočil radosťou. Utekala som teda za mladou slečnou, ktorá obsluhovala za pokladňou a poprosila som ju, že ten cheese má byť ham. Hamburger. Ale to mne trubke akosi nedošla, že ten je bez sytu. A že klasický cheese je to čo som prvoplánovo chcela. No des.. A hrôza. Nič ma v tom mekáči nenaučili. 

Potom sme znova otočili Primark, lebo 8 hodín je fakt veľa a o pol siedmej po mňa prišla Lucinka aj s jej priateľom. On sa večer vyttratil von a my sme si navarili sáčkovú polievku a utekali sme do mesta. Viedeň mi zas a znova učarovala, a to že sa mi asi po 20 minútach vybil mobil ma teda skutočne nepotešilo! Lucka bola dostatočne obetavá a podala mi svoj "môžeš fotiť na mojom". Určite sa mi v tej chvíli (a tme) rozžiarili očká ako Sírius a s radosťou som si vzala jej telefón.


Za niečo čo nebol punč, ale tiež to bolo nejaké vianočnotrhové pitie sme vysolili 4 eurká (+4 ako záloha za pohár), preto sme si to dali ako správne Slovenky žijúce v Česku napolku. Ja som sa po pár glgoch danej chuti prepila rovnako ako Lucka, tak sme vrátili pohárik kvôli zálohe. Aj by som sa s vami rada podelila o to, ktorým námestím sme sa prechádzali, ale fakt neviem. Všímala som si len luxusných obchodov, kde budem raz nakupovať, kde budem bohatá a architektúry, samozrejme. A pekných ľudí, lebo Viedeň je ich plná.

   

Po náročnom dni plnom chôdze, spoznávania pamiatok obchodov sme sa vrátili na byt a pustili sme si telku. Skúšali sme hlasové ovládanie. Chceli sme začať youtubom. Lucka to spustila a povedala "jútub".. Nič sa nedialo. Tak som teda povedala aj ja "jútub".. Stále nič. Tak nám preplo a asi 5 sekúnd vkuse sme opakovali to isté. Zrazu prišiel očakávaný výsledok v neočakávanej forme. "youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube".. Ale! Účel to splnilo!

Po čeknutí noviniek od našich fav aj menej fav youtuberov sme sa rozhodli, že by sme takýto pekný večer mohli zakončiť filmom. Už ani neviem ako sa to volalo ale pamätám si len to ako som bojovala s mikrospánkami. Po zaželaní dobrej noci som zaspala bez akýchkoľvek problémov.

Na ďalší deň sme zas zakempili v obývačke a chceli sme si pozrieť nejaký filmík. Randomne sme sa dostali k Saw a rozhodli sme sa, že si dáme prerušovaný maratón. 2 diely sme stihli ako nič a zvyšok dopozeráme, keď sa nabudúce stretneme (minulý týždeň sme pokročili o ďalší diel!). 

Nastal čas rozlúčiť sa, Cestovala som mojim obľúbeným regiojetom. Jediné čo ma znepokojovalo bolo neustále kňučajúcorevajúce dieťa na vedľajšej sedačke, ktoré sa neutíšilo počas celej cesty. Jedinou únikovou cestou z tejto situácie bolo vypeckovať si naplno hudbu. Keď sa stewardka prišla spýtať či chcem nejaký horúci nápoj, tak som si to len akosi po pamäti odčítala z jej pier a dala som si horúcu čokošku. 

Bol to perfektný výletík, ktorý si určite mám potrebu zopakovať. Teraz by som sa s vami rada podelila o pár fotiek, ktorými som moc nechcela narúšať text aby sa z tohto celého nestal komiks. Haulík plánujem natočiť, tak ho pridám dodatočne.












Share this:

CONVERSATION

1 komentárov:

  1. krása, miluju vánoční atmosféru ve velkých městech :) dámská jízda je prostě občas potřeba :) a jako další doufám, že bude primark haul, já se tam letos nedostanu tak ať můžu aspoň koukat, co krásnýho mají :D :)

    OdpovedaťOdstrániť