Rozlúčka s rokom 2017

Aloha!

Ja fakt neviem, prečo som si ten pozdrav tak strašne obľúbila.

Vždy je pre mňa pomerne ťažké začínať tieto deep články, kde si chcem vypísať srdco, pretože mi v hlave lieta celý kŕdeľ myšlienok a neviem, ktoré skôr vypustiť aby som zbytočne nepredbiehala udalosti. Aj tak si tento článok nakoniec prečítam tak 2x minimálne.. A upravím odseky, nech to má aspoň trošku logickú súvislosť a neskáčem od hlavy k päte.

Začnem asi tým, že za rok 2017 sa toho v mojom živote mnoho zmenilo. Oh, zas cliché. Ale áno zmenilo. Čím ďalej, tým viac sa snažím byť sama sebou a naplno sa prejaviť. Myslím si, že je to veľmi dôležité, aj keď v niektorých situáciach dosť obtiažne. Hlavne vtedy, keď od vás niekto čaká, že mu stopercentne prikývnete, ale vy to nespravíte. Nie preto aby ste ho nas*ali, ale preto, že to tak necítite.

Minulý Silvester som strávila mimo domu (a ako to už u mňa býva zvykom, ako trávim Silvester, tak trávim celý rok) aspoň u mňa to tak skutočne funguje. 

Akcijky, párty, koncerty, výlety.... ZÁŽITKY. Tento rok som si stihla splniť sen a zúčastniť sa koncertu Shawna Mendesa vo Viedni. Aj napriek tomu, že som tam šla na vlastnú päsť a stratila som sa už v autobuse to bol jeden z najsilnejších zážitkov v mojom živote. Po skončení prvého ročníku na vysokej som sa rozhodla, že cez leto skúsim žiť ako pražáčka, čo sa mi moc osvedčilo a už po bakalárovi by som tam rada zamierila. S brigádami to síce stálo za prd, ale atmoška a ľudia v Prahe sú úplne iní a zistila som, že Brno sa pre mňa stalo dosť malým a vcelku bezvýznamným miestom, odkiaľ utekám každý víkend domov za rodinou (do ešte menšieho a bezvýznamnejšieho mesta). Čo za rok a pol v Prahe nebudem môcť robiť, ale upokojujem sa myšlienkou, že každý raz musí vyletieť z hniezda. Ďalej to bol Sziget v Maďarsku, ktorý bol opäť nezabudnuteľným zážitkom a po 2. návšteve tohto perfekto festivalu sa asi stávam viac než závislá a už teraz by som si predplatila vstupenku na 10 rokov dopredu. Keby som na to mala prachy, haha. Prvýkrát som mala šancu nakupovať v Primarku a odniela som si odtiaľ 2 tašky nového oblečenia, ktoré som zdokumentovala v najnovšom haule na youtube. Navštívila som Egypt, ktorý mi stačilo vidieť asi prvý a poslednýkrát. Koncert Bena Cristovaa po asi 3 rokoch a kopec iných super vecí.








Zmenil sa môj fashion taste, za čo som patrične vďačná, pretože si o mne konečne menej ľudí myslí, že som lezbička. Konkrétne mi to už asi pol roka nikto nepovedal, wohoo. Obmedzila som nosenie šialených rúžov na minimum až nič a... Milujem nude farby, červené rúže. V zhrnutí- obliekať sa viac ako žena a menej ako gotička, ktorou som aj tak nikdy nebola.

    

 A milujem všetko bodycon, pretože milujem cvičiť zadok a musia to všetci vidieť. (prečo by som sa nepochválila, keď môžem?) 

  


Ostrihala som sa. Ok, najprv to bola Lucka a potom kaderníčka. Ale podstatou je, že som to skutočne spravila. Zvykla som nosiť vlasy pod kozy a zrazu som sa rozhodla dĺžku vlasov rapídne zmeniť. "Žena, ktorá je pripravená ostrihať sa je pripravená zmeniť celý svet!" čo vnímam ako neskutočnú pravdu, pretože to bol pre mňa obrovský krok. Ale hlavnou podstatou tohto činu bolo to, že už som dávno nebola to zakríknuté dievča zo strednej a kým som nespravila nejakú väčšiu zmenu, stále som ho videla v zrkadle, čo ma fakt nebavilo, otravovalo.. Ale.. Momentálne som rada, že moje vlasy nabrali dĺžku po ramená a na tak krátko už asi nikdy nepôjdem. Každá strana môjho "bob" účesu si vybrala svoju fav stranu a potom som vyzerala doosť komicky. 

  


Selflove. Odmalička som si na sebe vedela nájsť veci, ktoré by som najradšej vygumovala a nakreslila ešte raz, ale tento rok som si uvedomila, že každý je krásny svojim vlastným spôsobom (jeez, všetký anglické quotes vyznejú tak na p*ču v slovenčine, že?). Nesnažím sa hľadať krásu len na a v sebe, ale aj na ľudí v mojom okolí. A verte mi, že je oveľa lepšie pozrieť sa na niekoho a oceniť na čom krásne oči, úžasný účes alebo výraznú sánku ako sa zameriavať na nechutne vytrhané obočie a iné nedostatky. Nechcem tu ale zo seba robiť jediné svetielko v tmavom lese, pretože keď si to tá špina skutočne zaslúži, najradšej by som jej vystrelila mozog z tej tupej lebene. Asi už pozerám priveľa Dextera a stáva sa zo mňa psychopat. Sorry, not sorry. Asi 500x som tento rok oplakala to, že nemám štíhle do neba siahajúce nohy, thigh gap, miery 90-60-90 ... NASRAŤ. Rozhodla som sa, že ženy s krivkami v mojich očiach vyzerajú oveľa lepšie. A odvtedy chcem gigantickú riť, ktorú som určite v kútiku duše chcela vždy, ale až teraz som si to fakt uvedomila. Začala som nosiť menej baggy oblečenie a nechápem prečo som so sebou bola tak strašne nespokojná a revala som kvôli tomu, že už nemám 43kg ako kedysi, keď som domov chodila mŕtva po 6tich hodinách v škole a dvojfázovom tréningu, po ktorom som už z trička ani nedokázala žmýkať pot, pretože z kostí a kože som toho proste nemohla moc vyprodukovať. O tom by som ale radšej napísala samostatný článok, pretože si myslím, že mať pokrivený ideál krásy je tá najväčšia brzda na ceste k selflove. Je dôležité mať sa rada. Kto iný by to so mnou, preboha, vydržal celý život keď nie ja? 

Vrátila som sa k foteniu outfitov, najprv v Prahe s Veronikou a neskôr v Brne s Marekom. A musím uznať, že ma to strašne bavilo a je to asi tak triliónkrát lepšie ako si so sebou všade nosiť statív a vyzerať ako autista, hah. Stihla som natočiť aj svoje prvé video s niekým iným ako sama so sebou! Za čo ďakujem Lole a Martinke. 



Bezvýznamný odsek .... Začala som pozerať nové a nové seriály a upgradela môj všeobecný prehľad. Joke. Ale musím si na tom nájsť nejaké plus okrem leňošenia v posteli a utužovania rodinných a priateľských vzťahov, nie?

Aj napriek množstvu nepríjemných zážitkov sa snažím stále myslieť pozitívne, najhoršie pretrpieť a potom sa niečím odmeniť- najlepšia motivácia ako napríklad prežiť skúškové, hah. Možno som sa tento rok párkrát fakt opustila, začala questionovať celý svoj život a zostala stáť na mieste, ale po prehodnotení mi to určite dalo viac ako ma to zabrzdilo a dokázala som sa v určitých situáciach rozhodnúť rýchlejšie a ujasniť si, čo vlastne chcem- je to pre mňa jedna z najťažších vecí na svete, pretože som mega nerozhodný človek. Za jednu z tých nepríjemných situácií považujem rozchod s priateľom. Áno, áno, áno.. Najprv sme si boli mega blízki, ako asi v každom vzťahu. Ale po určitom čase sa začnete lepšie a lepšie spoznávať a určité veci na sebe vzájomne začnete nenávidieť až nakoniec jeden z vás dostane rozum a ukončí to. A ten druhý si vás zablokuje na všetkých sieťach aby sa nemusel pozerať na to ako si raz nájdete happy end s niekým iným. Čo vás koniec koncov len utvrdí v tom, že vaša spoločná cesta sa jednoducho musela rozdeliť na dve samostatné. Holt, občas sa správam ako bezcitná sviňa, čo mi je občas fakt ľúto, ale občas musím byť sebec a občas myslieť viac na svoje šťastie ako na šťastie iných. A presne to som sa potrebovala naučiť.

Rozhodla som sa, že nebudem padavka a tentokrát si svoj single život užijem a nebudem plakať do vankúša, že som opäť sama. Ale 4 roky sú fakt veľa a tentokrát by to mr.dokonalému mohlo trvať trošku kratšie. Napríklad v roku 2018 by sme sa mohli stretnúť, čo ty na to?

Rozšírila som si okruh kamarátov, pretože tých nie je nikdy dosť! A po pár nepríjemných skúsenostiach som sa opäť vrátila k názoru, že nepotrebujem moc alkohol aby som sa dokázala zabaviť. Hlavne keď si pomyslím na to, ako antiproduktívne určite strávim nasledujúci deň. 

A teraz veľká oddeľovacia čiara za rokom 2017
________________________________________________________________________________


Čo predsavzatia do roku 2018? Myslíte, že nejaké mám? Okej, začnem asi tým, že pokiaľ niečo fakt chcem zmeniť, dokážem to aj počas roka a aj v stredy (pondelky neznášam a chcem tým ofc zas povedať, že k mojim goals môžem začať kráčať aj v strede týždňa), ale na druhej strane chápem, že 1. január je taký dobrý odrazový mostík a 31. december je koniec akejsi kapitoly, v ktorej pokračovať nechceme alebo dokonca nesmieme.

Týchto pár vecí, ktorých hodlám vymenovať nechcem vyslovene nazvať predsavzatiami aby som si po predošlom odseku nenas*ala do huby, ale skôr by som povedala, že sú to body, ktorých by som sa v nasledujúcom roku chcela držať viac ako v tých predošlým. 

PRODUKTIVITA. Mám len dva stavy. Buď som totálne produktívna, celý deň lietam, stihnem školu, fitko, napísať článok, pokecať s kamošmi a nedajbožee sa aj niečo nové naučiť (dobre klamem, učím sa len keď mi horí za riťou) alebo som v stave, ktorý s obľubou nazývam "lenivé prasco", kedy som celý deň schopná ležať pred seriálmi, scrollovať si instagram a rozmýšľať nad tým ako budem zas niekedy produktívna. Možno si poviete, že je to fajn a netreba stále len makať. Ale ja mám taký pocit, že by som práve mala začať viac makať a menej oddychovať. To je jedna z prvých vecí, s ktorými jednoducho potrebujem niečo spraviť, inak obrastiem pavučinou, haha.

BLOG A YOUTUBE. Produktivitou som myslela hlavne pokračovanie v tom, čo ma skutočne baví a napĺňa. Písanie, fotenie, točenie. Hurray do toho.

JEDLO A PITNÝ REŽIM. Po mojom anorektickom zážitku som síce zostala verná aspoň cvičeniu, ale s mojim jedálničkom to občas vie byť pekne biedne. Okrem toho mi v hlave vkuse bliká kontrolka "nedostatok bielkovín". Z čoho mi potom má rásť riť, keď nebudem papať viac a kvalitnejšie? Tiež by som mala začať viac piť (alkohol menej, samozrejme!), pretože sú dni, kedy vypijem jeden pohár vody, čo je fakt desne málo. Keď toho pijem veľa, tak chodím akurát stále čúrať, čo je asi tá vec, ktorá ma na namakanom pitnom režime stále odrádza. Už takto mám pocit, že 3/4 svojho života strávim na záchode. 

ŠETRENIE. Pred rokom som si založila svoj prvý sporiaci účet, kde si odkladám nejaké prašule, lebo pokiaľ by sa mi miešali na klasickom osobnom účte, asi by som to rozplieskala všetko do posledného haliera centa. A potom len smutne pozerám na instagrame na všetkých ľudí, ktorých práve skolila cestovná horúčka s plačom, že ja si môžem zacestovať tak na autobusovú stanicu a naspäť. A aj to pešo. Tiež by som si tento semester mohla nájsť aj nejakú nárazovú brigádičku.

ROZHODNOSŤ. Jeden z aspektov, na ktorých musím fakt popracovať. ,,Miška, čo je lepšie toto alebo toto?" ,,To prvé... Ale vieš čo... aj to druhé sa mi páči.. Ja fakt neviem!" Staph it, takto to už ďalej nepôjde. Nerozhodnosť neznášam na všetkých ľuďoch v mojom okolí.. To asi znamená, že by som neznášala aj seba. 

Atď.

A čo vy? Máte nejaký zoznam "predsavzatí" (omg, ako neznášam to slovo!) do nového roka? 

Share this:

CONVERSATION

0 komentárov:

Zverejnenie komentára